Prečo snívame?

Autor: Marek Výrostko | 14.3.2013 o 22:22 | Karma článku: 9,25 | Prečítané:  513x

Načo je nám dobré snívanie? Čo má lucidné snenie spoločné s centrom mozgu pre plánovanie? A prečo sa mi snívajú nezmysly a úplne náhodné scény? Nie ste bláznom ani psychicky narušeným ak sa vám snívajú "choré veci". Freud sa mýlil vo veľa veciach ohľadom snívania a my sa teraz pozrieme trochu hlbšie na to o čom sny naozaj sú a prečo je dobré ak sa nám sníva.

Podivné sny

 

Niežeby som chcel akosi znevážiť všetky divné a zvláštne veci, ktoré prebiehajú v našom tele, ved už samotné vnútro bunky trochu vzdelanejšiemu človeku naháňa husiu kožu a motá sa z toho hlava, ale sny sú naozaj podivné. Ich chaotická nátura nás neustále presviedča, že nech sú veci okolo nás akokoľvek zvláštne, to najneuveriteľnejšie sa odohráva práve v nás. Nech sa vám snívalo akokoľvek veľa snov, v určitom bode svojho života sa každý jeden z nás zastaví a povie si "Čo to dopekla bolo?".

 

Ako sme vykladali sny

Ľudstvo sa snažilo prísť na kĺb snom už od prvého sna. Od snárov, vykladačov snov, biblických radcov faraónom až po najznámejšieho - Sigmunda Freuda. Ked napísal Die Traumdeutung, sny charakterizoval ako symbolické vyjadrenie skrytých túžob a vášní človeka, ktoré sa nahromadili v podvedomí mysle. A keďže všetci poznáme Freuda, dosť toho bolo o sexe. Ako je napríklad previazaný sex a násilie, a teda ak sa nám sníva o jednom, bažíme po druhom, a podobne.

Avšak až do päťdesiatych rokov minulého storočia sme nemali možnosť nazrieť do funkcii mozgu. Dvaja vedci z Chicagskej Univerzity Eugene Aserinsky a Nathaniel Kleitman napichali ľudí do vtedy novej EEG mašinky a sledovali aktivitu mozgu počas spánku. Mysleli si, že uvidia na monitoroch takmer vypnutý mozog. Na ich prekvapenie zbadali presný opak. Počas spánku totiž mozog prechádza cez akúsi utlmovaciu fázu a nakoniec, keď sníva, je takmer bdelý. Mozgová aktivita v tejto fáze bola takmer identická ako aktivita bdelého mozgu. Čo bolo pre vedcov najprekvapivejšie, bola paralýza. Takmer celého tela; jediná časť ktorá sa pohybovala boli oči, ktoré kmitali sem a tam. A tak túto časť spánku nazvali REM(rapid eye movement) spánok. Tento typ spánku takisto nazývali paradoxným spánkom, pretože subjekt sa javil podľa meracích zariadení ako bdelý, aj napriek tomu že boli v podstate odtrhnutí od sveta.

 

Veda snov - šialené sny

Ďalším zaujímavým výsledkom pozorovania bolo aj to, že po prebudení v tejto fáze spánku mali subjekty živé, emočné a komplexné sny. Takže môžeme povedať, že práve táto fáza spánku je práve tou fázou, kde prebiehajú sny v najväčšej miere. Ukázalo sa, že stále na konci cyklu mozog prepne do REM spánku a začne vytvárať šialené príbehy a motívy trvajúce okolo 20 minút. Takže prečo ma mozog potrebuje paralyzovať a vytvárať bláznivé predstavy v ešte nepochopiteľnejších snoch? Mozog vytvára spojenia medzi zdanlivo nespojiteľnými elementami z bdelého stavu, všetko čo zažijeme počas dnňa. Takže vedci sa mýlili aspoň v jednom z aspektov snov. Nesnívame naše skryté túžby, alebo v podstate to, čo sme počas dňa zažili.

Ak sa na to pozrieme zjednodušene, počas dňa, náš mozog kalkuluje obrovské kvantum informácií, takže nemá čas vytvárať spojenia, ktoré sa nemusia hned ukázať ako výhodné. Ak vezmeme do úvahy koľko vzorcov, emócií a pravidiel musí mozog denno-denne počítať, zdá sa rozumné, že čas keď spíme je najrozumnejším časom dňa, kedy môže vytvárať medzi zdanlivo nesúvisiacimi informáciami spojenia, prechádzať každú jednu zapamätanú informáciu, vyhodnotiť ju a zabudnúť, či uchovať pre budúce potreby. A práve v tomto procese, keď je vedomie náchylné na zrútenie sa z toho množstva dát, podvedomie tlačí bez prestávky ďalej a ďalej nové dáta. Vedomá časť mozgu, tá, ktorá je zodpovedná za sebauvedomovanie, za uvedomenie si kde som, kto som, čo sa okolo mňa deje, potrebuje spraviť poriadok. A tento poriadok si v sebe robí tak, že okolo dát vytvorí akýsi príbeh. Vytvorením príbehu alebo rozprávania si mozog uľahčuje proces zapamätania, triedenia informácií a riešenia úloh.

 

Evolučná výhoda snov

Výskumy dokázali že odpočinok môže zvýšiť výkonnosť pri riešení úloh. Jeden experiment preukázal, že 60% ľudí, ktorí si počas riešenia matematickej hádanky pospali úspešne vyriešili problém, oproti iba 25% tých, ktorí boli bez odpočinku. Mnoho veľkých prelomov prišlo na svet vďaka spánku, Mendelejev po mesiacoch tápania prišiel na riešenie periodickej tabuľky v spánku.

Mimo REM spánku sa nám takisto snívajú sny, ale nudnejšie. V týchto snoch sa snívajú sny o veciach, ktoré robíme častejšie. Takže ak sa často hádate s priateľkou na domácich prácach, bude sa vám snívať presne o tom, mozog sa snaží utvrdiť spojenia, ktoré má zaužívané dlhšiu dobu a prinútiť vás umyť riady aby ste predišli nabudúce hádke. Takže v REM spánku sa nám snívajú simulácie niečoho ťažšieho, výzvy sú v REM spánku bežné, kdežto mimo REM spánku sú sny iba odrazom dlhšie trvajúceho stavu, pripadne stabilnej informácie.

Evolučná výhoda snov spočíva vo vylepšovaní človeka ako takého. Bez snov by sme ťažko vedeli nájsť spojenia, ktoré viedli k úžasným vynálezom, krásnym umeleckým dielam, alebo riešeniu medziľudských problémov. Sny nám umožňujú hlbšie sa zamyslieť nad svetom okolo nás, pochopiť realitu a skryté vzorce za ňou, uchrániť nás pred nebezpečenstvom. A to všetko bez vedomého zásahu. Takže nabudúce ak sa vá bude snívať zvláštny, alebo nepochopiteľný sen, namiesto vykladania u veštice sa zamyslite nad tým čo sa vám váš vlastný mozog snaží ukázať.

 

Zdroje:

REM, not incubation, improves creativity by priming associative networks

http://www.saramednick.com/htmls/pdfs/Cai_PNAS_2009.pdf

Sleep inspires insight

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14737168?dopt=Abstract

Why we need to dream

http://opinionator.blogs.nytimes.com/2010/03/19/why-we-need-to-dream/

How can you control your dreams?

http://www.scientificamerican.com/article.cfm?id=how-to-control-dreams

Inception is a clunker but lucid dreaming is cool

http://www.scientificamerican.com/blog/post.cfm?id=inception-is-a-clunker-but-lucid-dr-2010-08-02

The neuroscience of dreaming

http://scienceblogs.com/cortex/2006/12/the_neuroscience_of_dreaming.php

First brain image of a dream created

http://www.sciencenews.org/view/generic/id/335866/title/First_brain_image_of_a_dream_created

The science behind dreaming

http://www.scientificamerican.com/article.cfm?id=the-science-behind-dreaming

NOVA: Dreams - Expert Q&A

http://www.pbs.org/wgbh/nova/body/stickgold-dreams.html

Coordinated memory replay in the visual cortex and hippocampus during sleep

http://www.nature.com/neuro/journal/v10/n1/abs/nn1825.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?