Stručne na úvod
Podmienky dobrovoľníctva nájdete na stránkach EVS, hlavne by ste mali mať pod 30 rokov a ovládať aspoň ako-tak komunikačný jazyk(väčšinou angličtina). To čo si vete dohľadať, rozoberať hlbšie nebudem, nepropagujem týmto článkom EVS. Takisto pre istotu ešte dodávam, že tento článok nemusí súhlasiť s oficiálnymi stanoviskami projektu, EVS, EÚ ani nikoho zo zúčastnených. Neodráža oficiálne ciele EVS ani ničoho podobného, nežalujte ma fakt, díky. Berte to ako pohľad na život cudzinca na Slovensku, alebo ako len chcete.
Začiatky bývajú náročné
Pár dní pred príchodom dobrovoľníkov bolo treba mentora. A keď sa ma kamarát, ktorý mal na starosti projekt opýtal, či do toho nejdem, hneď som súhlasil. Tak sme počkali na stanici Mariu zo Španielska, tú som odprevadil na ich byt, neskôr za nami prišiel aj nemec Nico. Zoznámili sme sa, ja som šiel domov, predsalen jedna prišla pred polnocou, druhý okolo tretej. Hneď na druhý deň som ich vzal s priateľmi opekať. Bral som to ako veľmi dobrú príležitosť ich začleniť medzi tunajších ľudí, veď pri ohníku, klobáske a pive sa každý spriatelí. A keďže úlohou mentora je niečo ako "profesionálny kamarát", mojim hlavným cieľom bolo ukázať im kultúru, začleniť ich do košického života a byť im oporou.
Pomaly, ale isto
Po čase sme sa stali ozajstnými priateľmi. Stmelili nás rôzne situácie, či už rozchody(obaja si tu na nejaký čas našli partnerov), rôzne párty, workshopy, ale aj problémy. Medzi najzaujímavejšie problémy považujem konštatnú nespokojnosť susedov. Tí zjavne zažili niekoľko generácií dobrovoľníkov a stačí ked sa spolu rozprávame vo večerných hodinách v kuchyni - už klopkajú na stenu. Obaja samozrejme po stretnutiach s políciou dostatočne zmúdreli, bohužiaľ susedom sa vždy vyjsť v ústrety nedá. Všetci traja sme stihli absolvovať školenia, avšak najlepšia škola je škola života. Na hodinách angličtiny vás nenaučia ako zahojiť zlomené srdce španielskej divošky, alebo riešiť pracovné problémy v angličtine.
Divoký život človeka naučí viac než si myslí
Každopádne, aj napriek všetkým pracovným povinnostiam, stále sú to dvaja mladý, životaplný ľudia, ktorý majú takmer nevyčerpateľnú studňu túžby po zábave. Každý víkend v inom hlavnom meste EÚ, cestovanie po Slovensku, košické diskotéky... Život porovnateľný s tým ktorý má rocková hviezda. Často sa na tom spolu smejeme, ale zároveň si to nezmerateľne vážime. EVS je skúsenosť, ktorá vám zmení život, pohľad na svet, možno aj sny či plány. Ak okúsite pár mesiacov života cez Erasmus, EVS, bohvie-čo-ešte, nebude cesty späť. Nie preto, že sa stanete závislým na drogách ako spomínané rockové hviezdy. Ani preto, lebo je to všetko iba jedna veľká párty, nie. Ak spoznáte život plný zábavy, radosti, priateľstva, skúseností, nebudete sa chcieť vrátiť späť do života vo fabrike, za pokladňou či pri miešačke. Zase nechcem dehonestovať iné pracovné pozície, to nie. Ale je veľmi ťažko povedať svojim snom "nie" keď ich máte na dosah. A ak je vašim snom žiť plnohodnotný život, cestovať, pomáhať ľuďom a ešte sa pri tom aj zabávať...
Príbeh, ktorý(snáď) nikdy neskončí
A tak po pol-roku života na Slovensku, v malebných Košiciach, Nemec a Španielka našli najlepších priateľov, zmysel života, svoju budúcnosť. Práve sú na školení, ktoré znamená, že ich čakajú posledné tri mesiace pobytu v Košiciach cez EVS. Pre nich to však neznamená rozlúčku, iba krátky oddych, stretnúť sa s rodinou, nabrať energiu, zbaliť si kufre a cestovať. Ako mentor som mal možnosť takmer denne sledovať postupnú premenu ich vzťahu, osobností. A pri predstave, že som aj ja pomohol dvom mladým ľuďom priblížiť sa k svojim snom sa mi hrnú slzy dojatia do očí. Naďalej chcú spolu bývať, cestovať a nájsť si prácu v anglicky hovoriacej zemi, žiť takto večne, alebo zomrieť mladí. Koniec koncov, kto by odolal?